Ale naozaj otvorený list ministrovi Ivanovi Miklošovi

Autor: Peter Lehotský | 25.10.2010 o 9:24 | (upravené 25.10.2010 o 9:32) Karma článku: 15,41 | Prečítané:  13089x

Vážený pán minister financií, považujte tento blog za otvorený list. Verím, že fakty v ňom zvážite pri Vašom ďalšom rozhodovaní a riadení rezortu.

 

Mestá a obce už dva roky plačú, že kvôli kríze dostávajú menej peňazí. Odborne sa tomu hovorí „výpadok príjmov z podielových daní“. Jednoducho – samosprávy majú k dispozícii menej peňazí, ako očakávali. Z tohto dôvodu pristúpila vlani vláda Róberta Fica k tomu, že mestám a obciam poslala na účty uplynulý december vianočný balík vo výške 100 mil. eur ako kompenzáciu výpadku príjmov. Rok 2010 tak mohli slovenské mestá a obce začať s minimálnym mínusom, prípadne s nulou na účte. Nedá sa, samozrejme, zovšeobecňovať.

V apríli tohto roku Ficova vláda kompenzovala výpadok príjmov po druhýkrát. Balíkom v objeme 33 mil. eur. Aby sa starostom a primátorom dýchalo ľahšie.  Blížili sa parlamentné voľby, viditeľnosť zlej finančnej situácie v mestách a obciach bolo treba prekryť aj z tohto dôvodu. Imidž sociálnosti a ľudskosti vtedajšej vládnej koalície bolo treba udržať za každú cenu.

Teraz som sa dočítal, že vláda, ktorej ste členom, ide doplácať samosprávam opäť. 39,5 mil. eur pre mestá a obce má zachraňovať situáciu, pod ktorú sa podpisuje – vraj – hospodárska kríza. Je však nelichotivá situácia vo všetkých mestách a obciach naozaj dôsledkom iba tej neustále skloňovanej krízy? Neurobili si z nej niektoré samosprávy čarovnú formulku, za ktorú skrývajú nehospodárne nakladanie so zverenými prostriedkami?

 

Vážený pán minister,

dovoľte, aby som dal ako modelový príklad toho, na čo v predošlej otázke narážam, mesto Liptovský Mikuláš. V decembri 2009 dostala miestna samospráva okolo 1 mil. eur ako kompenzáciu výpadku príjmov z podielových daní od vlády Róberta Fica. Rok 2010 mohla teda začať s relatívne čistým štítom.

Prvé štyri mesiace boli pre slovenské samosprávy najťažšie – väčšina peňazí z podielových daní nateká do rozpočtov miest a obcí v druhej polovici kalendárneho roka, dôvod tohto mechanizmu poznáte. Spásou pre mikulášsku radnicu bola teda ďalšia dotácia zo spomínaného aprílového balíka vlády.

Vládne dotácie kompenzujúce výpadok príjmov by sme mohli v terminológií účtovníkov a audítorov označiť za náhodný príjem. Nikdy nevieme, či nejaký bude a v akej výške. Rovnako môžeme do kolónky „náhodný príjem“ zaradiť aj zdroje získavané z predaja nehnuteľností, ktoré samosprávy vlastnia. Zmenou zákona bola v roku 2009 povolená možnosť peniaze získané z predaja majetku používať aj na neinvestičné účely. Teda prejesť ich. Táto výnimka sa končí 31. decembra, v roku 2011 budú môcť opäť samosprávy používať peniaze získané z predaja nehnuteľností iba na zveľaďovanie obecného majetku – na opravu ciest a chodníkov, výstavbu nových bytov atď. Nebudú ich už môcť používať na krytie bežných výdavkov – predovšetkým miezd zamestnancov, faktúr za elektriku, plyn, telefóny...

Nie náhodou hovorím o tých náhodných príjmoch. Nie sú pravidelné. Teda, nemali by byť. V prípade predaja majetku nevieme predpokladať, kedy a za koľko sa ten ktorý objekt podarí predať. V prípade dotácií vlády nevieme, či a aké peniaze od nej prídu. Ale ak v priebehu necelých dvanástich mesiacov samospráva pocíti pozornosť ministerských úradníkov trikrát, začínajú tie dotácie zaváňať pravidlom, na ktoré sa ľahko zvyká.

 

Vážený pán minister,

v súvislosti s Liptovským Mikulášom mám dve otázky. Zaslúži si samospráva, ktorá v čase krízy plytvá peniazmi, ďalšiu pomoc vlády? Zaslúži si samospráva, ktorá porušuje svojim konaním princípy zdravého rozumu i zákony a nariadenia, ďalšiu pomoc vlády? O čom hovorím?

Denník SME priniesol v sobotu 23. 10. 2010 na štvrtej strane článok o tom, že liptovskomikulášska radnica nakúpila do kancelárie primátora a viceprimátora nábytok v hodnote 35 666 eur (cca 1,1 mil. Sk). Nábytok nedodala IKEA, bol vyrábaný na mieru. Stolička za 667 eur? Pracovný stôl za 2 083 eur? Paraván za 2 748 eur? Deliaca priečka za 4 681 eur? Bez tohto inventára sa nedá plnohodnotne pracovať?! To naozaj nepočkalo? Ak aj nie – pritom všetci tušíme, že áno – nebolo možné kúpiť lacnejší kancelársky nábytok a vybavenie a nahradiť ním „opotrebovaný“ inventár, ktorý bol dovtedy používaný? Tých takmer 36 000 eur za nábytok bol výdavok naozaj nevyhnutný na zabezpečenie chodu mikulášskej radnice?

 

 

fa_s1_tab.jpgfa_s2_tab.jpg

Faktúra za luxusný nábytok na mieru. Po kliknutí sa obrázky zväčšia.


 

Prosím, všimnite si, kedy bol spomínaný luxus dodaný. Vo februári 2010. Teda medzi prvou a druhou dotáciou Ficovej vlády. Takto sa správa rozumný hospodár?! Rozumný hospodár zaplatí z mestskej pokladnice za víno na tohtoročný primátorský ples pre približne dvesto ľudí takmer 1 400 eur? A za plesové jedlo skoro 5 000 eur?! Ozaj, viete o tom, že vlaňajší ples primátora Liptovského Mikuláša stál skoro 29 000 eur? A vraj hospodárska kríza. Prosím Vás... A to protikandidát súčasného martinského primátora používa ako argument, že "Hrnčiarov drahý ples stál 12 tisíc". Mal by mu ďakovať, že raz tak veľké mesto ako je to naše malo ples lacnejší o 60%...

Približne v tom istom čase ako bol zakúpený spomínaný nábytok - koncom marca 2010 - odišlo z mestskej pokladnice na účet súkromnej spoločnosti vyše 10-tisíc eur ako platba za koncert skupiny Elán, ktorý pre mesto táto spoločnosť organizuje. Dva paradoxy: s holým zadkom mesto zaplatí pre občanov nejaké to bombastické podujatie, aby nemali čas pozerať, či má ešte na sebe trenírky. Zaplatí ho v čase, keď si musí otvoriť kontokorentný úver, aby malo na výplaty. A druhý paradox? V zlej finančnej situácií platiť na konci marca za koncert, ktorý sa uskutoční v polovici novembra - to má nejaké racionálne zdôvodnenie? Vlastne má. 27. novembra sú komunálne voľby. Primátor sa v súvislosti s koncertom vyškiera z titulky mestských novín spolu s Jožom Rážom, mestská televízia nešetrí reklamnými šotmi na "hudobnú udalosť desaťročia v Liptove".

 

Vážený pán minister,

takéto nakladanie s peniazmi je naozaj trestuhodné. Ale podľa všetkého legálne. Otázka však znie, či je v poriadku aj to, ak sa mikulášska radnica nedrží platných právnych predpisov. Opravte ma, ak sa mýlim, ale zákon o štátnej pomoci hovorí aj to, že samospráva je povinná informovať ministerstvo financií, ak obec predá nejakú nehnuteľnosť za menej, ako je trhová cena. Radnica Liptovského Mikuláša tak robí? Preverte si to, prosím. Ďakujem. My tu, v Mikuláši, vieme akurát to, že sa mestský majetok predáva pod cenu. Odvážnejší tomu procesu hovoria „akciový výpredaj“.

Je takisto zarážajúce, ak pri výpredaji mestského majetku dochádza k porušovaniu metodického pokynu ministerstva financií. Mám na mysli ten, ktorý hovorí, že podmienky obchodnej súťaže schvaľujú poslanci. Podľa mojich informácií mestské zastupiteľstvo schvaľuje len vysúťaženú predajnú cenu. Pokiaľ sa podarí, tak poslanci do zmluvy občas presadia aj nejakú tú klauzulu navyše. A to je problém. Pretože kupujúci potom dostane na podpis zmluvu s inými podmienkami, než za akých sa o danú nehnuteľnosť uchádzal. Vraj nejaký takýto prípad už skončil aj na prokuratúre.

 

Vážený pán minister,

celé, čo chcem týmto otvoreným listom povedať je, že pokiaľ sa samosprávy nenaučia finančnej disciplíne, budú stáť drzo s natrčenou dlaňou čakajúc, že ich plytvanie vždy niekto vyrieši. Dotácie preto nepovažujem za systémové riešenie. Považujem zaň exemplárne zviditeľnenie najväčších hriešnikov, ktorí míňajú zverené peniaze bez ohľadu na realitu. Nechať ich padnúť na kolená a nedať im ani cent by bolo dostatočnou výstrahou pre všetkých rozhadzovačných primátorov a starostov. Bohužiaľ však pravdepodobne k takémuto kroku nepristúpite, dôvody sú nám obom viac než zrejmé. Radový občan by nemal znášať následky samoľúbosti pánov z radnice.

Radový občan ani netuší, že pokiaľ malo vďaka decembrovej dotácií Ficovej vlády mesto Liptovský Mikuláš v januári 2010 na účte relatívnu nulu a nie výrazný mínus - milión eur mestu naozaj pomohol - tak na konci augusta 2010 bol z tej relatívnej nuly odhadovaný deficit k 31. 12. 2010 vo výške 2,6 mil. eur. 78,32 mil. Sk! Pri úverovej zaťaženosti mesta vo výške viac ako 12,3 mil. eur (cca 370 mil. Sk) je to pekná pálka. Čerešničkou na torte je fakt, že v rokoch 2007 - 2010 si mesto nabralo úvery vo výške asi 5 mil. eur (cca 151 mil. Sk). Pátranie po tom, čo za tieto peniaze (ne)vybudovalo a koľko bombastických koncertov za ne zaplatilo je téma na samostatnú knihu s pracovným názvom "Ako sa prejedá budúcnosť".

Radový občan iba vidí deravé chodníky a cesty.

Vážený pán minister,

ďakujem za Váš čas, ktorý ste venovali prečítaniu práve končiaceho sa textu. Skúste sa, prosím, pozrieť aj na to, ako mestskí úradníci čarujú s evidenciou došlých faktúr. Povráva sa, že iba vďaka tomu zatiaľ nútená správa na dvere nezaklopala. Sú to umelci, čo poviete?

Pre ilustráciu neveselej situácie v  našom krásnom meste pripájam na záver ešte jeden zvukovo-obrazový materiál.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?