Hudba z Marsu a iných planét...

Autor: Peter Lehotský | 7.11.2005 o 9:03 | Karma článku: 10,31 | Prečítané:  11187x

     Majka z Gurunu opäť útočí! Lunárny modul odhalil svoje tajomstvá! Astronaut má nasledovníkov!

To sú oni. Hudba z Marsu. Nenechajte sa pomýliť. Za pozemským výzorom sa skrývajú úplne iné tváre... :-)To sú oni. Hudba z Marsu. Nenechajte sa pomýliť. Za pozemským výzorom sa skrývajú úplne iné tváre... :-)Foto: archív G. A. Records

     Po tvorivej prestávke prichádza svojská kapela s tretím albumom. Dostal názov "Trávnice" a to čo obsahuje, sa dá označiť jedine ako folk-pop. Alebo etno-pop, ak chcete. Ako inak nazvať na slovenské pomery ojedinelý experiment so samplovaním ľudovej hudby? Ale nie len o tom je nové CD, ktoré si dookola už niekoľko dní púšťam v prehrávači... Svoju hviezdnu kariéru započal Michal Štofej pod značkou Hudba z Marsu vystúpením na HuLi Feste v Linci pri Trnave v jeseni 1996. Od začiatku je toto zoskupenie postavené skôr na zábave a kamarátstve ako na vážnych virtuóznych výkonoch. Muzikanti našli inšpiráciu pre názov v rovnomennom českom filme o závodnom orchestri, ktorého členovia sú hudobní diletanti, napriek však zaujmú svojou spontánnosťou a stanú sa populárnymi. V prípade nefilmovej Hudby z Marsu ide zatiaľ skôr o želanie. Aj keď úspechy boli, sú a dúfajme, že aj budú... Hneď prvé demonahrávky kapely sa uchytili v regionálnych rádiách. Prišla pozvánka na prestížny Rock Fm Fest. Následná ponuka na vydanie prvého albumu síce priniesla kúsok hviezdneho prachu, ale...

     V roku 1998 vydáva Hudba z Marsu svoj debut - "Supervýlet". Na slovenskej Grammy je vzápätí nominovaná na objav roka a videoklip roka ku skladbe "Klára a Gogo". Vďaka žánrovej pestrosti - vo vtedajšom repertoári (a vlastne aj v tom súčasnom) je možné násť všetko od popu cez punk až po ska - sa objavujú skladby Hudby z Marsu na rôznorodých kompiláciách. Kapela hráva v mnohých kluboch, na beániách a na všakovakých festivaloch. Najväčším zážitkom je vystúpenie v Belgicku. Pre jednu televíznu reláciu nahráva coververziu titulnej piesne seriálu "Spadla z oblakov", ktorá v rádiách získala pochopiteľný ohlas.

     Z druhého albumu Cosmodisc (2001) na mesiac a domácu hudobnú scénu zavyl takmer zľudovelý "Šakalík". Sprevádzali ho "Compuphonic" a klipový "Astronaut".

     Nasledujúce štyri roky sa "slovenskí hudobní mimozemšťania" venujú koncertovaniu, skladaniu pesničiek a počúvaniu klenotnice slovenskej ľudovej hudby. Nemusíte mať však strach, že vám to pokazí chuť do jedla. Vkusne zremixované nahrávky spevy tetušiek v krojoch v sprievode pôvodnej gitarovo-tanečnej hudby síce môžu ortodoxnému poslucháčovi nahnať strach, treba však pripomenúť, že Hudba z Marsu nemyslí nikdy nič vážne tak, ako to naozaj myslí... Už úvodná "Nahaj ma!" bude určite patriť k obľúbeným (a možno povinným) kúskom popolnočných internátnych žúrov. Rovnako ako hitové "Výberové vibrácie", ktoré sa na nás valili a valia nielen v podobe klipu na TV MusicBox, ale aj z rozhlasového éteru.

     Michal Štofej je určite hitmaker a svoju schopnosť postaviť chytľavú netuctovú pesničku potvrdzuje opäť. Platí to aj pri duete s Barborou Kolárikovou, známou zo skupín Chill On The Sun a najnovšie Fairy Tail (mimochodom, tento anglicky spievaný projekt ma veľmi milo prekvapil). "Fialový kvet" je ďalšou "rádiovkou". A zaslúžene. Retro klip z dielne Pavla Kuželu je možno až príliš retro, a dnešným teenagerom zábery na "čaj o piatej" z polovice osemdesiatych rokov nepovedia vôbec nič, nám starším zostáva i naďalej iba diplomaticky tvrdiť, že tridsať budeme mať až o dva-tri roky... Album plynie v pohodovej atmosfére, big beatom podfarbené archívne spevy z ľudovej klenotnice sa striedajú s veselými "skákačkami". Trojakordová "ami-dmi-edursedem" s rezkým klarinetom "Romale čavale!", "Vrany", ako keby spoza rieky Volgy vystrihnutá "Výpoveď" dokážu zaujať a potešiť.

     Takmer zaľúbená pesnička "Lunárny modul" (opäť s Kolárikovej perfektným vokálom) ukazuje, že neprvoplánový lovesong môže vyzerať aj takto. Nebola by to Hudba z Marsu, keby ho "nedorazila" v poslednej minúte typickým "hip hopom", či vlastne "hop hopom"... Neviem, ako zaujme hudobných dramaturgov slovenských rádií, ja osobne by som ju nasadil ako príjemné netradičné zvukové a harmonické oživenie do rotácií okamžite. Za slovenský folklórny chill-out možno označiť "Pomaly ženička!". Pinkfloydovský klavír, fujara, hammond, odniekiaľ z Pohronia či Podpoľania nesúce sa spevy. Naozaj prekvapivé a dokonalé! Dlhoočakávané (ak sa dá hovoriť o štyridsiatich minútach ako o "dlho") spojenie dnes už asi nežijúcich vokalistov a vokalistiek so spevákom z Hudby z Marsu prichádza v záverečnej "Ovce". Príjemne zaranžované, jednoduchý text (hej ovce moje ovce / keď sa ja pominiem), husličky, voľačo zo syntezátora... Jednoducho, nenásilné a dokonalé. Ak máte chuť na repete, započúvajte sa od ovečkovského remixu, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani Underworld... Keby naši praprarodičia poznali elektrickú gitaru a sekvencery, možno by folklór vyzeral práve takto...

     Tí, ktorí ma poznajú vedia, že nerád plytvám superlatívmi. V prípade tohto albumu mi však ani iné neostáva. Robovi Gregorovi treba poďakovať za skvelý vydavateľský počin. Má na svedomí zlaté tituly Mango Molas a Puding pani Elvisovej. Zlaté nielen preto, že sa dobre počúvajú, ale aj preto, že sa skvele predávajú. Rovnaký osud želám aj "slovenským hudobným Marťanom". Takže, šup-šup, alebo klik-klik! Choďte si ich "Trávnice" kúpiť ešte dnes...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer bude hľadať nového ministra, Imrecze má konkurenta

Súčasného guvernéra NBS má vystriedať Peter Kažimír.

DOMOV

Aj pohár vína môže zohaviť tvár vášho dieťaťa

Najrizikovejšie sú tri dni medzi 18. až 21. dňom tehotenstva.


Už ste čítali?