Vlado mal zmysel pre humor, schopnosť nadhľadu a množstvo skúseností. Jeho rozprávačský talent dokázal nenudiť počas celej cesty na trase z Bratislavy do Košíc. Kedysi hrával v slávnej heavymetalovej kapele, volala sa Dereš. Pred asi siedmimi rokmi sa dali opäť dohromady a dokonca nahrali nejaké pesničky a pripravili klip.
Vídavali sme sa už aj predtým, ale zoznámil som sa s ním až počas organizovania svojho prvého veľkého podujatia – koncertu 30 rockov. Konal sa v Propeleri pri príležitosti okrúhleho výročia napadnutia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Vlado mi sadol, ľudsky i profesionálne, a tak som si od neho zvykol prenajímať aparatúru či mobilné pódium s kopulou. Nikdy nebol problém dohodnúť sa na cene či dodatočne riešiť neočakávané prekvapenia. Sám podobné akcie organizoval – napríklad Bažanta na Mlynoch – a tak vedel, ako to chodí. Neondial sa. Napriek pekelníckemu výzoru – dlhé blond vlasy, vybíjaná kožená bunda, na nohách kožené čižmy, tetovanie na ramenách (i inde, ako som neskôr zistil), vyšší o celú jednu hlavu a ešte kúsok viac, skrátka, poriadny kus chlapa.
Ale o tej profesionalite som chcel... Opäť som ho najal, aby technicky zabezpečil koncert pre UNHCR na Hlavnom námestí. Asi tri dni pred tým ma stretol Andrej Šeban, spolu s Buntajom a Rózsom mali doprevádzať Jara Filipa a Mariána Vargu v ich blokoch, a oznámil mi, že pokiaľ to bude zvučiť Šešera na tých turbosoundoch, tak nehrá. Že mám zariadiť, aby sa o zvuk staral Laco Demčák z Amexu. Padla mi sánka, pretože rozpočet nepustil, a okrem toho jeho Amex bol v tej dobe o nejakú tú korunu drahší. Volal som Vladovi, že takýto je prúser. „Povedz Lacovi, nech sa mi ozve, dohodnem sa s ním. O peniaze sa neboj, nejako to vyriešime.“ A naozaj, Demčák ten koncert naozaj zvučil. (Ďakujem, Laco!) Iróniou osudu je, že asi mesiac na to hrali Free Faces bez reptania práve na „tých turbosoundoch“, pretože firma, ktorá mala podujatie zvučiť na poslednú chvíľu odskočila.
Vlado ešte v dobách, keď Hex zastrešovala agentúra Martina Sarvaša, jazdieval so skupinou na šnúry. Dnes sa tomu hovorí „tourmanager“, neviem, možno aj vtedy to tak bolo. Jeho veselé reportáže z križovania slovenských klubov a hotelov vychádzali vo vtedy populárnom týždenníku Mladé rozlety. Hexáci si ho najímali do manažérskej funkcie i neskôr. Pred šiestimi rokmi som s nimi a Le Payaco absolvoval ďalšie turné. Dvaja manažéri vo Vladovej čiernej Alfa Romeo spolu s Tomášom Slobodom, to bola pánska jazda! Vo Zvolene mi po koncerte dal do úschovy kľúče od auta s tým, že som asi jediný, kto nepil, tak nech mi to vydrží a odveziem ich potom na hotel. Nakoniec tam dorazil po vlastnej osi a ja som z hrôzou zistil, že mu nefunguje tachometer. „Nič to, Peťko, viem o tom, pokiaľ sa ti za jazdy nerozmazávajú písmenká na tabuliach popri ceste, tak nejdeš viac než stošesťdesiat...“
Na druhý deň sa hralo v Žiline v priestoroch vysokoškolského internátu. Hala bola veľká, vysielačky sme nemali. Vlado kvôli identifikácii v tej tme vymyslel drobný zlepšovák. Týždeň pred šnúrou bol na koncerte AC/DC vo Viedni a doniesol si odtiaľ červené čertovské rožky a mikulášsku čiapku s brmbolcom. Brmbolec aj rožky boli na baterky a v tej tme sme naozaj videli, kto sa kde nachádza. Ľudia sa síce na nás pozerali všelijako, bolo nám to však jedno a chodili sme takto vystrojení i naďalej aj po koncerte. Až do konca šnúry. Ešte šťastie, že končila v Košiciach...
O Vladovej smrti som sa dozvedel náhodou. Bolo mi divné, prečo ho tohto roku nevídavam na festivaloch v zákulisí, plánoval som mu v dohľadnej dobe zavolať, keď tu zrazu Kuly počas vystúpenia na Ružinej oznámil: „Túto pesničku chceme venovať človeku, ktorý pred nedávnom podľahol tlaku života. Vlado Šešera. Kóma .“ Najskôr som to považoval za zlý vtip, ale Google v mojom mobile nemilosrdne potvrdil správu.
Vlado bol studnicou užitočných i menej užitočnejších rád. Počas zvukovej skúšky na ktoromsi BB Feste som sa ho opýtal, čo sa tak mraští. „Peťko, nikdy nepi kanadskú whisky. Včera som si dal pri telke dva panáky a ide mi roztrhnúť hlavu, nepomohlo ani vybíjanie klinu klinom.“ Nuž, a od tej doby kanadskú whisky nepijem.
