Mjúzik! (Part I)

Autor: Peter Lehotský | 29.12.2004 o 22:16 | Karma článku: 10,27 | Prečítané:  6673x

     „Mjúzik!“ je sľubovaný príbeh fiktívnej skupiny. Dnes prinášam jeho prvú časť. Každý týždeň sa tu objaví jeho ďalšie pokračovanie. Všetky opisované postavy a udalosti sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť je čisto náhodná.

KAŽDÝ ZAČIATOK JE ŤAŽKÝ

alebo

AKO SME SA VŠETCI STRETLI PRESNE O POL

     `Buď som tu príliš skoro, alebo prineskoro´, preletelo mi hlavou po tretej cigarete dofajčenej pred dverami skúšobne. Sám ako kôl v plote som sa ešte raz uistil, že 11.30 bolo určite len pred pätnástimi minútami a zapálil som siďalšiu, pričom som sa pohodlne posadil na svoju cestovnú tašku.

     Zobudil ma až klaksón mikrobusu.

     - Vstávame, neulievame sa! - vyrútil sa z auta „blonďatý ďábel“ Rado - manager a šofér v jednej osobe. Pokrik patril viac mŕtvolám na sedadlách ako mne.

     - Chalani, kurva, aspoň včera ste si mohli to lajfovanie odpustiť, - hučal ďalej.

     - A teraz rýchlo naložte vercajch a gerety, nech už ideme z tejto bratislavskej piče do riti. Za dve hodiny tam máme zvukovku, - uzavrel.

     „Do riti“ v tejto chvíli znamenalo „do Lučenca“. Každé slávne turné sa musí niekde začať.

     Jano, Fešák Karol a Magor Martin sa vyplazili smerom ku mne.

     - No nazdar, - prehodili sme uvítací pozdrav a bez slova vyvliekli gitary, kombá a bicie do mikrobusu.

     Náš povestný zmysel pre zodpovednosť a dochvíľnosť nám síce niekedy prinášal aj neradostné chvíle - svojho času Jano úspešne pred koncertom zaspal, dokonca na úplne inej izbe ako bol ubytovaný, takže sme ho márne hľadali a vystúpenie sme museli zvládnuť v trojke (teda až na poslednú pesničku, lebo to sa mu už podarilo prebojovať sa do sály po absolvovaní duchaplného dialógu s biletárom:

     - Kamže s tou gitarou?

     - Na koncert.

     - Ale platí sa vstupné.

     - Ja nemôžem, ja s tou kapelou hrám.

     - To by mohol povedať každý.

     - Ale ja k nim naozaj patrím!

     - Netáraj, už hrajú dobrú hodinu a nevyzerá, že by si im chýbal.

     Nakoniec dopochodoval na pódium, pichol sa do komba a odpálil na záver svoje najgeniálnejšie sólo. Nenaladený.).

     Okrem týchto komických momentov nám však náš nezáväzný prístup k životu priniesol aj úspech. Na jedno - dnes už legendárne - nahrávanie sme dorazili do štúdia o pol dňa neskôr. Takže na ďalšie somariny už čas nebol. Len, prosím vás, nikomu nehovorte, že hit, ktorý nás dostal na vrchol, sme natočili za päť hodín.

     „Blonďatý ďábel“ si to šinul bez ohľadu na naše bolestivé protesty v snahe dohnať stratený čas. Nakoniec, mal s nami bohatú prax a vedel, že pri najbližšej príležitosti mu neostaneme nič dlžní. Každá krátka zastávka na benzínke takú príležitosť ponúka. Suveníry zo šnúry pre naše frajerky treba vyberať precízne. A keď už nakupujete, myslíte aj na seba. Iba na pumpách nájdete taký široký výber slnečných okuliarí.

     V každom prípade si Rada vážime. Osvedčil sa. Tak ako kedysi v Nitre. Zvukovku sme začali po tretej vodke, koncert po siedmej. Úvod, jadro i záver našeho umeleckého prejavu na pódiu bol koordinovaný, rovnako ako následný presun k baru. Odchod domov už menej.

     Keď naložil s veľkým úspechom do auta mňa (po tom, ako musel sám zbaliť a naložiť naše gerety), pobral sa zháňať zvyšok. Asi mu to trvalo dlho, lebo najbližšie sme sa stretli opäť v bare. Vraj sa už čaká iba na moju maličkosť. Nečakalo. Fešák Karol sa zabudol v Nitre ďalšie dva dni. Ešte šťastie, že sme v tom čase nemali niekde hrať.

     Rado si určite poznačil do denníka hviezdneho managera nasledovné: „Nikdy neorganizuj koncert, ak v ten deň niekto z kapely oslavuje narodeniny!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Muž, ktorý rozstrieľal majdan, teraz zatýka v Moskve

Ukrajinci chcú Kusiuka súdiť, Putin ho poveril velením Národnej gardy.

Píšu Arnab Das a Jacek Rostowski - Fórum

Nemecký vrchol končí, nasleduje návrat Francúzska

Čo znamená nová situácia vo svete pre európsku integráciu.

Píše Mikuláš Sliacky

Fico by si mal kúpiť kladivo

Nebyť Lucie Žitňanskej, už by Jankovská bola v Súdnej rade.


Už ste čítali?