Oslava Mariánových okrúhlych narodenín – narodil sa 29. januára 1947 – vyzerá na nekoordinované sprisahanie: STV odvysielala životopisný dokument, Opus práve uvádza na trh zdigitalizovanú kompletnú diskografiu Vargovho projektu, o ktorom Marian Jaslovský v pripravovanej knihe (objaví sa na jar) napísal: „Collegium musicum je rocková skupina, ktorá sa stala ikonou. V čase totality pre mnohých bola sviežim vzduchom, takým dôležitým v zatuchnutosti za železnou oponou. Je nepochybne najdôležitejším projektom Mariánu Vargu, jedného z najvýznamnejších slovenských hudobníkov všetkých čias. Bez Vargu by nebolo Collegium musicum a bez Collegia by nebol Varga taký, akého ho vnímame dnes. Cesta skupiny bola nerovná, obdobia slávy striedali škrípavo prašné roky. Jej dnes už pravdepodobne definitívne uzavretá história je veľkým a dôležitým príbehom. Collegium musicum patrilo medzi impulzy, ktoré mnohých spoluvytvárali v čase, keď to bolo najpotrebnejšie.“
Tých darčekov je naozaj požehnane. Rovnako ako nahrávok, pod ktorými je geniálny slovenský klavirista a skladateľ (fuj, ako odporne táto oficialitka znie!) podpísaný. Samozrejme, treba spomenúť prvý album Prúdov „Zvoňte zvonky“ i neskoršiu spoluprácu s Hammelom („Na druhom programe sna“, „Zelená pošta“, „Labutie piesne“). Collegium Musicum je však Varga, Varga, a ešte raz Varga. Z populárnej hudby si to strihol priamo do klasiky, aby si ju obrátil na vlastný obraz. A nie neúspešne. O úspechu svedčí aj rýchly sled albumov. Po prvej eponymickej platni (1971) nasledovali vypredané koncerty, státisíce predaných nosičov – na „Konvergencie“ (1971) museli ľudia stáť dokonca dvakrát – raz na samotné vinyly, druhýkrát na obal – v tlačiarňach jednoducho nestíhali. V iných geopolitických súvislostiach Československa by Varga spolu so spoluhráčmi pokorili Európu. Okrem nich podobnú hudbu ponúkali snáď len Emerson, Lake and Palmer, a ešte barretovskí Pink Floyd zneli z ich albumu „Piper at the Gates of Dawn“ mierne príbuzne. „Konvergencie“ znamenali v stojatých miestnych vodách revolúciu. Collegium síce nehrávalo hity – pardon, jeden predsa áno – jeho neoficiálny názov je „Nad listami divákov“. Pamätníci budú presne vedieť, o čom píšem, mladšie ročníky ho nájdu na príslušnom CD ako „Hommage à J. S. Bach“.
Medzi „Konvergenciami“ a treťou – živou – platňou stihol Varga s Hammelom natočiť album „Zelená pošta“ (1972) a urobiť v kapele ďalšie personálne zmeny. „Collegium Musicum Live“ (1973) je už bez gitary, skupina hrá v trojici. Marián vymieňal muzikantov ako na bežiacom páse, chuť objavovať a experimentovať ho hnala stále ďalej, nik s ním nevydržal dlhšie ako rok. Výnimku tvorí azda iba rytmika – Fedor Frešo a Dušan Hájek. Od roku 1975 do roku 1979 vyšli pod hlavičkou Collegium Musicum ešte tri platne, od tých predchádzajúcich sa však už líšia nielen zvukovo, ale aj koncepciou. „Divergencie“ (1981) sú konceptuálnym návratom k začiatkom skupiny rozšírené o nové trendy. Na nahrávke hosťuje celá plejáda hudobníkov, skladby na dvojalbume sú iba štúdiovou prezentáciou toho, čo by bolo, keby dva roky predtým nedošlo k oficiálnemu ukončeniu činnosti kapely. Je paradoxom, že napríklad Frešo je na „Divergenciách“ uvádzaný „a. h.“ – čiže „ako hosť“. Bol to práve on, kto sa pokúsil v roku 1997 o comeback značky, dokonca z tohto obdobia existuje aj živé CD.
Veľkolepým reedičným počinom Opusu však zoznam darčekov k Mariánovej šesťdesiatke nekončí. Vo februári sa spolu s Moyzesovým kvartetom vydáva na turné, aby odprezentovali aktuálne nahrávky zo spoločného čerstvého albumu. Hoci pri Vargových sklonoch k improvizácii nie je vôbec isté, či počas koncertov ostane kameň na kameni... V každom prípade však môžeme predpokladať, že poslucháči odídu spokojní. Boris Filan to v jednej pesničke vystihol trefne: Marián je šaman.
