V pondelok 2. apríla 2007 sa na www.lm.sk objavil v sekcii Tlačové správy dokument 020407a.pdf so zaujímavým názvom „Vážený spoluobčania, vzácni hostia, milá mládež,“. Čítate dobre. Ten ypsilon v prvom slove tam naozaj je. (Po kliknutí na obrázok uvidíte dôkaz.)
To ale nie je všetko. Studený pot človeka obleje po otvorení a prečítaní obsahu súboru. Tu je v plnom znení:
Vážený spoluobčania, vzácni hostia, milá mládež,
v histórii nášho mesta nie je veľa dátumov, ktoré by sme mohli nazvať prelomovými. Dátum 4. apríl 1945 môžeme právom nazvať prelomovým. V tento jarný deň nám zakvitol strom slobody po rokoch vojny, kedy hnedý mor sa blížil Európou a prinášal len skazu a utrpenie národov, kedy boli pošliapavané základne ľudské práva, kedy na plné obrátky pracovali továrne na smrť v Osviečime, Buchenwalde. Mathausene práve v tento deň po dvoch mesiacoch ťažkých bojov bolo naše mesto oslobodené.
Dnes po viac ako šesťdesiatich rokoch musíme oživiť našu pamäť, musíme prejaviť neskonalú vďačnosť všetkým tým, ktorí obetovali svoje sny, svoje životy v boji za našu slobodu. Dôkazom toho je vojenský cintorín na Háji. Čo hrob, to ľudský osud, neopakovateľný príbeh o ľudskom hrdinstve o odvahe človeka. Život často píše neuveriteľné scenáre. Baník z Donbasu, traktorista z Donu, lekár z Kyjeva ale aj prostý sústružník z plzenskej Škodovky alebo roľník od Levoče, prišli sem aby bojovali za nás za naše mesto.
Všetkým nemenovaným hrdinom patrí naša vďaka, oni by mali žiť v našich srdciach. V srdciach obyvateľov tohto mesta.
Anna Orlíková
tlač. spolupracovníčka mesta
0907 805 958
Ľudská pamäť je zvláštny fenomén, pamätá si len príjemné veci, alebo si chce zapamätať len príjemnejšie veci v ľudskom živote. Na tie zlé veci sa snaží zabudnúť. Na hrôzy druhej svetovej vojny sa zabudnúť nedá. Nájdu sa však historici, ľudia ktorí chcú zľahčovať výsledky tejto vojny. Ľudia v čiernych košeliach pochodujú našimi ulicami, ulicami našich miest. Všetci poctivý ľudia, všetci tí, ktorí prežili hrôzy vojny, ale aj ich potomkovia, my všetci musíme povedať rozhodné „ Nie „ takýmto silám. Musíme jednotne vystúpiť proti zlu v akejkoľvek podobe. Zlo nemá žiadne zafarbenie, žiaden ideologický odtieň.
Pripomeňme si v krátkosti tie nezabudnuteľné okamihy oslobodenia nášho mesta.
Koncom marca 1945 prichádzajú posily novo sa
No a to je trochu nečakaný koniec úchvatného dokumentu, ktorý je od A do Z myslený úplne smrteľne vážne, a ktorého druhú polovicu zabudli pred uverejnením vymazať. Ktorého prvú polovicu zabudli nechať prečítať hociktorému žiakovi ôsmeho ročníka základnej školy. Ten by si určite všimol a upozornil na gramatické, syntaktické a štylistické chyby v texte.
Teraz neviem, čo je horšie: či forma alebo obsah paškvilu, ktorý sa na oficiálny web mesta dostal. Anna Orlíková, tlačová spolupracovníčka mesta, je totiž dlhoročná novinárka. (Mimochodom, nedávno o nej písal Gabriel Šípoš.) Vyššie uvádzaný text je pravdepodobne prejavom primátora Jána Blcháča pri príležitosti osláv oslobodenia Liptovského Mikuláša a odznel zrejme na stretnutí s miestnymi odbojármi. Hovorkyňa mesta sa asi pri takýchto príležitostiach nezvykne prihovárať nikomu...
Príhoda so zbabraným textom na oficiálnej stránke mesta odhaľuje dva paradoxy. Tým prvým je skutočnosť, že za prvých sto dní ľudia, ktorými sa nový primátor obklopuje, dokázali vyrobiť pár celkom slušných trapasov. Spomeňme napríklad ten, ktorý sa podarilo našťastie zahladiť elegantne už v zárodku – aj vďaka poslancovi opozície Milanovi Trnovskému (nepresné názvy obchodných spoločností v návrhu uznesenia č. 007/2007 na zmenu zástupcov mesta v obchodných spoločnostiach a združeniach s účasťou mesta Liptovský Mikuláš na zastupiteľstve 25. januára 2007). Ďalší lapsus bol ešte zaujímavejší. Mesto totiž muselo zrušiť vypísané výberové konanie na riaditeľa mestskej televízie v celom rozsahu v termíne uzávierky podávania prihlášok a vyhlásiť nové – podľa mojich informácií kvôli – áno, hádate správne – formálnej chybe v podobe nepresného názvu obchodnej spoločnosti, ktorá televíziu zastrešuje. Veľmi rád by som vedel, ktorý Blcháčov spolupracovník je za to zodpovedný, a či mu dajú k náhrade náklady na uverejnenie inzerátov o zrušení a znovuvypísaní konkurzu v regionálnej tlači. Odhadujúc podľa cenníka mohli stáť v rozpätí od päť do osemtisíc korún. Vrátane DPH. A to sú už celkom slušné peniaze. Nemyslíte?
No a druhý paradox je viac-menej historický. Práve v Liptovskom Svätom Mikuláši v máji 1848 vyhlásili Hurban, Hodža a Štúr Žiadosti slovenského národa. To je dokument, v ktorom jeho autori požadovali od vtedajšej moci používanie spisovnej slovenčiny v úradnom styku.
PS: Súbor 020407a.pdf s názvom „Vážený spoluobčania, vzácni hostia, milá mládež,“ bol v čase písania článku k dispozícii na oficiálnej stránke Liptovského Mikuláša, konkrétne na tejto adrese. Keďže predpokladám, že jeho životnosť skončí po tom, ako si tento blog prečítajú niektorí zodpovednejší úradníci na MsÚ, prekopíroval som ho sem.
Disclaimer: Toto nie je oneskorený pokus o prvý apríl, opísané fakty a udalosti nie sú fikcia.
